Dokumentárne filmy na november

Milí čitatelia, krásna a teplá jeseň nám pomaly a isto odchádza, verím, že rovnako ste sa nabažili tých krásnych farieb a energie z prírody. Ak sa Vám žiada byť s ňou v kontakte aj inak, nedá mi nespomenúť a nedať do povedomia pár úžasných akcií, ktoré sa budú konať v najbližších dňoch. Jedná sa prevažne o filmové zážitky s prírodou, či našim svetom, aj prednášok sa dá pár vybrať, tak vyberajme spolu:

1. Niečo pre tých, ktorým nie sú svet a miesto, kde a ako žijeme ľahostajné - Medzinárodný festival dokumentárnych filmov JEDEN SVET

Foodblogerov môže zaujať, že v rámci tohto festivalu bude prednášať aj Janica Lacová - zakladateľka značky Jemine a okrem iného aj známa ambasádorka stravovacej revolúcie Food Revolution Foundation Jamieho Olivera. V KC Dunaj bude hosťom k diskusii o alternatívnom stravovaní, ktorej bude predcháadzať dokument Vitarián.
Okrem tohto si môžete zájsť aj na diskusiu SlowFood na tanieri, či iné zaujímavé a lákavé dokumenty a prednášky, nie len o jedle, ale aj o ekológii, aktivizme a atď. TU si môžete preštudovať program.

Termín: 21.-26. november 2013

2. Pre nadšencov prírody, pohybu, či života ľudí z rôznych krajín sveta je tu nemenej lákavý festival dokumentárnych filmov HORYZONTY

Koná sa v Trenčíne a mňa konkrétne zaujal už dávnejšie projekt Vlčie Hory, ktorého dokument bude mať na tomto festivale premiéru. Príbeh o znovuzrodení európskej divočiny nachádzajúcej sa na území Východných Karpát spájajúce tri štáty, Slovensko, Poľsko a Ukrajinu, ktoré sa volá Vlčie hory.

Okrem tohto dokumentu ponúka festival plno ďalších, program si môžete ostatne pozrieť sami TU.

 Termín: 14.-16. november 2013

3. A pre tých v BA je tu ešte jeden zaujímavý film, tiež z prírody, avšak zo sveta extrémnych športov. Môžeme myslím očakávať veľkolepé dielo s nádychom mystiky, zábermi panenskej prírody a iný pohľad na svet. Film sa volá INTO THE MIND a premieta sa v bratislavskom Batelieri.

Termín: 15. november 2013

Prajem Vám krásne zážitky pre oči aj dušu a zaujímavé počúvanie na diskusiách.

... a môj malý pozdrav z lesa ...

Každý deň zázrak

Na začiatok sa chcem poďakovať všetkým čitateľom receptov, ktorých momentálne zanedbávam, ale môj život sa začal uberať aj inými kreatívnymi a myšlienkovými pochodmi .Veľa čítam, píšem.. tvorím :-)
Ako dnes.. ráno som vstala s celkom pochmúrnou náladou, ako posledné dni, a pustila som si ešte v posteli film Žena cestovateľa časom... pripomenulo mi to práve to, ako niektoré veci prichádzajú práve vtedy, kedy majú prísť, aby vás vytrhli z letargie a tak trošku prefackali. Tento film mi hneď pripomenul knihu Alef od Paula Coelha.. z ktorej som bola úplne nadšená, a keďže som medzičasom prestala myslieť na jej posolstvo, tento film mi ho okázalo pripomenul. Skúsim to opísať vlastnými slovami, aj keď neviem, či to dokážem presne vyjadriť, predsa len, je to niečo, čo sa dá skôr cítiť... a hovoriť o tom vedia možno skúsení mystikovia...Tento film mi pripomenul to, aké je pochabé upínať sa na čas, na to, že žijeme len teraz a tu. Alef je miesto bez času, kde sa spájajú všetky naše minulé a súčasné životy. Alef je miesto absolútnej rovnováhy.V tomto filme nešlo o Alef, ale podstata tejto myšlienky bola veľmi podobná. Hoci hrdina sa pohyboval iba na vlastnej časovej osi, v Alefe zachádzame do iných životov. Avšak obe majú pre mňa niečo spoločné, a to práve to, že akokoľvek za niečím smútime, je to tu stále s nami. Čo sa má stať, sa stane a hoci neprežívame výsledok našich vzťahových chýb v danej prítomnosti, zároveň ju prežívame niekde inde. Každopádne, niekedy Vám niečo brnkne do nosa s pocitom, že každý deň je zázrak. Tak to bolo aj pre Alefovi. Boli sme na výlete s rodinou a zrazu išiel okolo cyklista, ktorý zastavil a obzrel sa. Vedela som, že sa pozerá na mňa, ale nevenovala som tomu pozornosť. No na okamih sa naše oči stretli a potom sa pohol ďalej, a hádajte, čo mal pricviknuté na nosiči bicykla :-) Áno, knihu Alef... z úst sa mi vydralo tiché Alef.. a vtedy som na okamih mala chuť ho zastaviť. Ale, možno práve v inom časopriestore sme spolu na káve .-) Viem, znie to pochabo. Každopádne, je úžasné pozerať sa na život ako na jeden film, alebo spôsobom, že významných ľudí, ktorých stretávame, sú tu pre niečo. A ešte lepšie je zistiť, prečo. Možno niektorí sú tu len na chvíľu, lebo splnia svoj účel v našom živote. Niektorí sú tu dlhšie, lebo naša spoločná cesta je tak daná. Ale čo tým chcem všetkým povedať? Asi len toľko, že čokoľvek nás stretne, či zabolí, možno zároveň posilní, sami rozhodujeme, ako sa veci budú odvíjať, aj keď niekedy nevedomo. No vyberáme si vlastnú cestu len my. Nikto iný. A naši ľudia, ktorých tu máme, sú s nami stále, aj keď nie sú.

Prajem Vám krásny víkend a nie len dovarenia, ale hlavne, do krásnych okamihov, keďže každý deň  je zázrak :-)

Letné krupoto

 Fajnová ľahká a chutná záležitosť na letné dni :-) Také je krupoto, ktoré zasýti, ale zároveň zdravo a osviežujúco. Ak máte radi chuť krúpkov, tak si ho určite pripravte...



POTREBUJEME:
300 g krúpov
50 g masla
1 dcl bieleho vína
3 šalotky
cca 15 - 20 ks cherry paradajok
1 menšia cuketa
4 ks  jarnej cibuľky
1 liter zeleninového vývaru
čerstvo mleté farebné korenie
soľ podľa chuti na záaver (ja nedávam, ak je vývar slaný)
cca 0,5 dcl olivový olej

A čo s tým všetkým? :-) Príprava ako pri talianskom rizote, najprv si premyjeme krúpy a necháme dobre odkvapkať. Zatiaľ rozohrejeme rúrú na 180°C a dáme do nej na 10 minút upiecť paradajky, ktoré sme prekrojili na polovicu, pokorenili a poliali olivovým olejom (ak sú paradajky málo dozreté, môžeme ich ešte posypať trochou trstinového cukru).
Teraz si na kúsku masla opečieme šalotky nakrájané na plátky - trvá to veľmi krátko, a pridáme odkvapkané krúpy. Premiešame a zalejeme vínom, necháme zredukovať až sa úplne vsiakne a odparí. Teraz prilejeme vývar, len toľko, aby bolo krupoto tesne zaliate a za občasného miešania opäť necháme vypariť a opäť prilejeme časť vývaru. Pri treťom priliatí vývaru primiešame už aj neulúpanú nakrájanú cuketu na malé kocky. Keď sa nám vývar zredukuje asi na 1/4, pridáme na malé plátky nakrájanú jarnú cibuľku a už len chvíľu premiešame, aby malo krupoto krémovú konzistenciu. Pridáme zvyšné maslo, premiešame a odstavíme. Do hotového opatrne zamiešame paradajky aj so šťavou, čo pustia.
Kto chce, môže si posypať aj parmezánom :-) alebo pokvapkať citrónovou šťavou, ktorá dodá ešte osviežujúcejší nádych.

Dobrú chuť :-)