Považský hrad nie len mňa očaril najviac, zrúcanina na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, sa nám ako v mystickom príbehu pri výstupe hore odkrývala z poza stromov, prežiarená lúčami slnka. Všade bolo cítiť veľa energie a dotyk ducha dávnych dôb.
Lietavský hrad bol ďalší, ktorý sa nám takto zrazu odkryl z poza lesa, kráčali sme k nemu po lúke plnej bylín, slnka a vôní a zrazu sa ukázal :-) Keďže sa nachádza tiež na strmom hrebienku, je z neho prekrásny výhľad na okolie. Príjemne sme si tam oddýchli pri "batôžkovom pikniku" kochajúc sa svetom pod nami a okolo nás :-)
Chladný, za to osviežujúci vzduch a do neba rastúce skaly prírodnej rezervácie Manínska tiesňava potešili naše oči. Manínske bradlo rozdelené na dve časti vplyvom Manínskeho potoka - koľko to sily. Je naozaj tesná :-) Ešte mám v pláne sa sem vrátiť a čo to tu preliezť.
Manínska tiesňava je súčasťou geomorfologickej jednotky Súľovské vrchy, čiže ďalšie kroky boli jasné :-) Súľovský hrad opätovne zdolaný, výhľad opäť veľkolepý.
No a takto si klebetia v Hornej Maríkovej .-)
Krásnu jeseň prajem, hrejivo v srdiečku a na duši..
Krásne potulky prírodou a hradmi... super zdokumentované.
OdpovedaťOdstrániťZaujala ma Maríková, my sme si tam kúpili chalupu :-)
Prajem peknú nedeľu,
A.