Jesenné túlačky po rodnej hrudi :-)

Posledný septembrový víkend nám opäť slnko hrialo na cestu túlačkami po slovenských hradoch a krásnych zákutiach slovenskej prírody, kde je duša pohladená a oči nasýtené, srdce občas divoké pri výstupe hore :-) ale zároveň s tichým pokojom pustovníka lesom. 

Považský hrad nie len mňa očaril najviac, zrúcanina na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, sa nám ako v mystickom príbehu pri výstupe hore odkrývala z poza stromov, prežiarená lúčami slnka. Všade bolo cítiť veľa energie a dotyk ducha dávnych dôb.

Lietavský hrad bol ďalší, ktorý sa nám takto zrazu odkryl z poza lesa, kráčali sme k nemu po lúke plnej bylín, slnka a vôní a zrazu sa ukázal :-) Keďže sa nachádza tiež na strmom hrebienku, je z neho prekrásny výhľad na okolie. Príjemne sme si tam oddýchli pri "batôžkovom pikniku" kochajúc sa svetom pod nami a okolo nás :-)

Chladný, za to osviežujúci vzduch a do neba rastúce skaly prírodnej rezervácie Manínska tiesňava potešili naše oči.  Manínske bradlo rozdelené na dve časti vplyvom Manínskeho potoka - koľko to sily. Je naozaj tesná :-) Ešte mám v pláne sa sem vrátiť a čo to tu preliezť.

Manínska tiesňava je súčasťou geomorfologickej jednotky Súľovské vrchy, čiže ďalšie kroky boli jasné :-) Súľovský hrad opätovne zdolaný, výhľad opäť veľkolepý.

 

No a takto si klebetia v Hornej Maríkovej .-)

Krásnu jeseň prajem, hrejivo v srdiečku a na duši.. 

Ako som u Pecúchov k luku prišla :-)

Kde bolo tam bolo, bolo jedno veľké dievča snívajúce o vlastnom luku. Pátralo v múdrom vševedúcom virtuálnom svete, ale grošov toľko nebolo. Tak snívalo ďalej a hútalo, ako svoj sen naplniť. Dokonca dostala aj šíp ako prvý krok k naplneniu sna, od priateľskej duše. Až raz jedného dňa vydalo sa toto dievča do Starých hôr vymeniť si objatia a zdielať svoj pobyt na tejto planéte s ezo priateľmi. A keďže už to dievča vedelo, že jedna krásna bytosť tam príde s lukom, slovo dalo slovo, vyskúšala si intuitívnu lukostreľbu dozvedelo sa čo kde a ako a prihlásilo sa k Pecúchom na workshop výroby lukov do Žriedlovej doliny. Nasledovali tri krásne dni v slovanskej divočine, v prostredí, kde sú zvieratká v milosti, voda sa naberá zo studne, svetlo a teplo dávajú lúče slnka, oheň a jasot hviezd:-) Tri dni orezávalo, šmirgľovalo, hoblíkovalo, plietlo tetivu, vyrábalo šípy.. až bolo takmer hotovo. Keďže pán luk si zmyslel byť vyosený, ďalší mesiac ho čakalo rovnanie chrbtice :-) Potom si dievča opäť prišlo došmirgľovať svoj luk, dozdobiť a vydymiť ho. Teraz už len čaká na svoj výstrel vo voľnej prírode, samozrejme, nie do živého.
Takže zákonitosti opäť raz zafungovali, afirmovať a priať si bez pochybovania - to znamená bez negatívnej energie, ktorá naše prianie znemožňuje - je skvelá záležitosť. Ono to tak funguje všade, len veľakrát si neuvedomíme tie negatívne emócie a potom sa čudujeme, prečo sa veci nedejú, ako by sme si želali.

A pár obrázkov z letného zážitkova u Pecúchov:

  

Snívajme a plňme si svoje sny :-)

Slivkový koláč s posýpkou - bezlepkový

Ďalšie pokračovanie spracovania susedových sliviek dostalo tvar koláča. Pri raňajšom nákupe som naďabila v obchode na pohánkovú múku, vravím si, to je ako znamenie, takže ide sa na pečenie koláča. Z pohánkovej som prvý krát piekla a sama som bola zvedavá, ako koláč dopadne. Zistenie po dopečení bolo nasledovné: chuťovo hutnejšie, ale napriek tomu vláčne cesto, no chce ho menej (veď mi aj utieklo z formy pri pečení:-) ) takže uvádzam už upravené množstvo ingrediencií na okrúhlu koláčovú formu, priemer 28cm.

POTREBUJEME na koláč:
200 g pohánková múka 
140 g trstinový cukor
2 vajcia
70 g hera
120 ml mlieka 
1 PL kypriaci prášok z vínneho kameňa
slivky
škoricový cukor
vanilkový bourbon

POTREBUJEME na posýpku:
40 g pohánkovej múky
40 g trstinového cukru
30 g hery

Vymiešame vajcia s cukrom a vanilkovým bourbonom do penista. Pridáme mierne roztopenú heru, mlieko a múku zmiešanú s práškom z vínneho kameňa. Cesto by malo mať polotuhú konzistenciu, ale aby sa stále lialo do formy :-) Ak je husté, pridáme mlieko a naopak, ak riedke, múku. Všetky ingrediencie by mali mať izbovú teplotu.

Cesto nalejeme do vymastenej pomúčenej formy a na husto pokladieme prekrojené slivky. Posypeme škoricovým cukrom (ja som dala 3/4 balíku a zvyšok som dala do posýpky).

Posýpku pripravíme tak, že prstami žmolíme ingrediencie do želanej formy posýpky :-) , ktorou koláč husto posypeme a dáme piecť do vyhriatej rúry na 180°C 30 minút, potom dopečieme pri 160°C ešte asi 15 - 20 min. - odskúšame špáradlom. Necháme vychladnúť a môžeme vybrať z formy a dať na podnos, prípadne nechať vo forme a tak krájať a jesť (ako komu zručnosť a chuť dovolí).