Jesenné túlačky po rodnej hrudi :-)

Posledný septembrový víkend nám opäť slnko hrialo na cestu túlačkami po slovenských hradoch a krásnych zákutiach slovenskej prírody, kde je duša pohladená a oči nasýtené, srdce občas divoké pri výstupe hore :-) ale zároveň s tichým pokojom pustovníka lesom. 

Považský hrad nie len mňa očaril najviac, zrúcanina na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, sa nám ako v mystickom príbehu pri výstupe hore odkrývala z poza stromov, prežiarená lúčami slnka. Všade bolo cítiť veľa energie a dotyk ducha dávnych dôb.





Lietavský hrad bol ďalší, ktorý sa nám takto zrazu odkryl z poza lesa, kráčali sme k nemu po lúke plnej bylín, slnka a vôní a zrazu sa ukázal :-) Keďže sa nachádza tiež na strmom hrebienku, je z neho prekrásny výhľad na okolie. Príjemne sme si tam oddýchli pri "batôžkovom pikniku" kochajúc sa svetom pod nami a okolo nás :-)





Chladný, za to osviežujúci vzduch a do neba rastúce skaly prírodnej rezervácie Manínska tiesňava potešili naše oči.  Manínske bradlo rozdelené na dve časti vplyvom Manínskeho potoka - koľko to sily. Je naozaj tesná :-) Ešte mám v pláne sa sem vrátiť a čo to tu preliezť.


Manínska tiesňava je súčasťou geomorfologickej jednotky Súľovské vrchy, čiže ďalšie kroky boli jasné :-) Súľovský hrad opätovne zdolaný, výhľad opäť veľkolepý.



 
No a takto si klebetia v Hornej Maríkovej .-)


Krásnu jeseň prajem, hrejivo v srdiečku a na duši.. 




1 komentár:

  1. Krásne potulky prírodou a hradmi... super zdokumentované.
    Zaujala ma Maríková, my sme si tam kúpili chalupu :-)
    Prajem peknú nedeľu,
    A.

    OdpovedaťOdstrániť