Dvojfarebný čokoládový cheescake

Hmlisté dni a noci zahalili náš víkend za oknami, na ktorých nám tancujú svetlá sviečok. A my sme si osladili dušičky sladkým cheesecakom :-)

POTREBUJEME:
1 balík BeBe kakaových sušienok
60 g masla
250g jemného tvarohu
250 g mascarpone
250 g kyslej smotany
250 g bielej čokolády
250 g tmavej čokolády
2 vajcia
50 g cukru - nemusí byť, čokoláda je dosť sladká :-)
2 PL hladkej múky

Začneme čokoládou, obe si dáme nad parou pomaly rozpustiť - každú v samostatnom hrnci pochopiteľne :-) Taktiež si rozpálime rúru na 150°C a do rúry dáme veľký hrniec s vodou, nad ktorý na mriežke potom budeme piecť cheesecake (keďže nemám formu do vodného kúpeľa, ako by sa to malo piecť, pomôžeme si týmto nápadom :-)

Keksíky rozmixujeme na strúhanku a zmiešame ich s roztopeným maslom. Touto hmotou vystelieme tortovú formu (ja mám teflónovú, tak nepoužívam papier na pečenie ani nemastím, ale inak by bolo dobré použiť ten papier na pečenie :) ). Keksíkovú hmotu popritláčame.

Kto chce sladšie, pridá k vajciam cukor a vymieša, takže s - či bez cukru, do mierne našľahaných vajec pridáme tvaroh, smotanu, mascarpone  a 2PL hl. múky a premiešame mixérom do hladkej masy. Túto si teraz rozdelíme na dve polovice, ideálne rovnaké :-)

Nezabúdame pri príprave na čokoládu, hneď ako sa roztopí, odstavíme, aby sme ju nepridávali horúcu. Musí trošku schladnúť. Takú pridáme do pripravenej masy - do 1 polovice bielu a do 2 polovice tmavú čokoládu. Do pripravenej a keksíkmi vystlanej formy nalejeme tmavú a na to opatrne svetlú masu a dáme do rúry piecť na 50 minút. Potom dvierka otvoríme a necháme cheesecake chladnúť. Na záver ho dáme do chladničky na celú noc a čakáme trpezlivo do rána na sladké raňajky :-D

Podľa fantázie si dozdobíme, či už drobným ovocím, šľahačkou alebo gaštanovým pyré :)

Jesenné túlačky po rodnej hrudi :-)

Posledný septembrový víkend nám opäť slnko hrialo na cestu túlačkami po slovenských hradoch a krásnych zákutiach slovenskej prírody, kde je duša pohladená a oči nasýtené, srdce občas divoké pri výstupe hore :-) ale zároveň s tichým pokojom pustovníka lesom. 

Považský hrad nie len mňa očaril najviac, zrúcanina na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, sa nám ako v mystickom príbehu pri výstupe hore odkrývala z poza stromov, prežiarená lúčami slnka. Všade bolo cítiť veľa energie a dotyk ducha dávnych dôb.

Lietavský hrad bol ďalší, ktorý sa nám takto zrazu odkryl z poza lesa, kráčali sme k nemu po lúke plnej bylín, slnka a vôní a zrazu sa ukázal :-) Keďže sa nachádza tiež na strmom hrebienku, je z neho prekrásny výhľad na okolie. Príjemne sme si tam oddýchli pri "batôžkovom pikniku" kochajúc sa svetom pod nami a okolo nás :-)

Chladný, za to osviežujúci vzduch a do neba rastúce skaly prírodnej rezervácie Manínska tiesňava potešili naše oči.  Manínske bradlo rozdelené na dve časti vplyvom Manínskeho potoka - koľko to sily. Je naozaj tesná :-) Ešte mám v pláne sa sem vrátiť a čo to tu preliezť.

Manínska tiesňava je súčasťou geomorfologickej jednotky Súľovské vrchy, čiže ďalšie kroky boli jasné :-) Súľovský hrad opätovne zdolaný, výhľad opäť veľkolepý.

 

No a takto si klebetia v Hornej Maríkovej .-)

Krásnu jeseň prajem, hrejivo v srdiečku a na duši.. 

Ako som u Pecúchov k luku prišla :-)

Kde bolo tam bolo, bolo jedno veľké dievča snívajúce o vlastnom luku. Pátralo v múdrom vševedúcom virtuálnom svete, ale grošov toľko nebolo. Tak snívalo ďalej a hútalo, ako svoj sen naplniť. Dokonca dostala aj šíp ako prvý krok k naplneniu sna, od priateľskej duše. Až raz jedného dňa vydalo sa toto dievča do Starých hôr vymeniť si objatia a zdielať svoj pobyt na tejto planéte s ezo priateľmi. A keďže už to dievča vedelo, že jedna krásna bytosť tam príde s lukom, slovo dalo slovo, vyskúšala si intuitívnu lukostreľbu dozvedelo sa čo kde a ako a prihlásilo sa k Pecúchom na workshop výroby lukov do Žriedlovej doliny. Nasledovali tri krásne dni v slovanskej divočine, v prostredí, kde sú zvieratká v milosti, voda sa naberá zo studne, svetlo a teplo dávajú lúče slnka, oheň a jasot hviezd:-) Tri dni orezávalo, šmirgľovalo, hoblíkovalo, plietlo tetivu, vyrábalo šípy.. až bolo takmer hotovo. Keďže pán luk si zmyslel byť vyosený, ďalší mesiac ho čakalo rovnanie chrbtice :-) Potom si dievča opäť prišlo došmirgľovať svoj luk, dozdobiť a vydymiť ho. Teraz už len čaká na svoj výstrel vo voľnej prírode, samozrejme, nie do živého.
Takže zákonitosti opäť raz zafungovali, afirmovať a priať si bez pochybovania - to znamená bez negatívnej energie, ktorá naše prianie znemožňuje - je skvelá záležitosť. Ono to tak funguje všade, len veľakrát si neuvedomíme tie negatívne emócie a potom sa čudujeme, prečo sa veci nedejú, ako by sme si želali.

A pár obrázkov z letného zážitkova u Pecúchov:

  

Snívajme a plňme si svoje sny :-)

Slivkový koláč s posýpkou - bezlepkový

Ďalšie pokračovanie spracovania susedových sliviek dostalo tvar koláča. Pri raňajšom nákupe som naďabila v obchode na pohánkovú múku, vravím si, to je ako znamenie, takže ide sa na pečenie koláča. Z pohánkovej som prvý krát piekla a sama som bola zvedavá, ako koláč dopadne. Zistenie po dopečení bolo nasledovné: chuťovo hutnejšie, ale napriek tomu vláčne cesto, no chce ho menej (veď mi aj utieklo z formy pri pečení:-) ) takže uvádzam už upravené množstvo ingrediencií na okrúhlu koláčovú formu, priemer 28cm.

POTREBUJEME na koláč:
200 g pohánková múka 
140 g trstinový cukor
2 vajcia
70 g hera
120 ml mlieka 
1 PL kypriaci prášok z vínneho kameňa
slivky
škoricový cukor
vanilkový bourbon

POTREBUJEME na posýpku:
40 g pohánkovej múky
40 g trstinového cukru
30 g hery

Vymiešame vajcia s cukrom a vanilkovým bourbonom do penista. Pridáme mierne roztopenú heru, mlieko a múku zmiešanú s práškom z vínneho kameňa. Cesto by malo mať polotuhú konzistenciu, ale aby sa stále lialo do formy :-) Ak je husté, pridáme mlieko a naopak, ak riedke, múku. Všetky ingrediencie by mali mať izbovú teplotu.

Cesto nalejeme do vymastenej pomúčenej formy a na husto pokladieme prekrojené slivky. Posypeme škoricovým cukrom (ja som dala 3/4 balíku a zvyšok som dala do posýpky).

Posýpku pripravíme tak, že prstami žmolíme ingrediencie do želanej formy posýpky :-) , ktorou koláč husto posypeme a dáme piecť do vyhriatej rúry na 180°C 30 minút, potom dopečieme pri 160°C ešte asi 15 - 20 min. - odskúšame špáradlom. Necháme vychladnúť a môžeme vybrať z formy a dať na podnos, prípadne nechať vo forme a tak krájať a jesť (ako komu zručnosť a chuť dovolí).

 

Pšeno so slivkami a cviklou

Prázdniny skončili, pomaly sa preberám k aktivite s blogom :-) zážitkov kopec za nami a na začiatok slivkovej sezóny jeden chutný a ľahký bezlepkový recept. Áno, pšeno je bezlepkové, dobre stráviteľné a vzniká odstránením semenných šupiek z prosa. Má priaznivý pomer bielkovín, tukov a sacharidov :-)  Slivky som dostala domáce nestriekané od suseda, vďaka a ešte mi tu rozvoniava koláč teplý a ide sa aj na slivkové gule do zásoby.. tak ale postupne:

POTREBUJEME (cca 2 porcie):

1 väčšia cvikla
1 väčšia mrkva
6 sliviek
1/2 šálky pšena
kokosový olej
1 ČL chilli vločiek
1 ČL mletý zázvor
agáve sirup
soľ

Cviklu a mrkvu ošúpeme, nakrájame na menšie kúsky a dáme na rozohriaty kokosový olej chvíľu popražiť, potom prikryjeme a podusíme cca 8 minút (al dente). Pridáma chilli (kto nemá rád viac pikantné, tak len 1/2 ČL) a zázvor, premiešame a pridáme vopred pripravené pšeno (vo vriacej vode sparené pšeno varíme do zmäknutia - cca 10 min). Pridáme štipku soli, agávový sirup podľa chuti, podlejeme ešte trošku vodou, a pridáme slivky nakrájané na štvrtky. Premiešavame, kým nie sú slivky zohriate a spoja sa chute.

Jahodový džem s vanilkou a smoothie :-)

Krásna sladkastá vôňa, omamná chuť :-))) jahodové džemovanie, to je môj začiatok džemovania vôbec v tomto roku. Tak nejako neplánovane som sa minulý týždeň dostala k samozberu, a započala môj aktívny víkend už v piatok večer dlhým voňavým miešaním džemu. S pridaním vanilky dostane džem akúsi jemnejšiu chuť a ešte krajšiu vôňu - aspoň mne sa tak javí. Môžete použiť pravda aj vanilkové lusky tak, ako bežne pri varení - stred rozrežeme, vyberieme vnútro a povaríme aj s luskami.

POTREBUJEME:
1 kg jahôd
500 g cukru
2 PL citrónovej šťavy
1 PL vanilkového bourbonu

Jahody si očistíme a vo veľkej nádobe nacukrujeme a premiešame a necháme odstáť. Medzitým som si vysterlizovala poháre a viečka - cca 10 minútovým prevarením ich vo vode a opatrne vybrala na čistú utierku uschnúť, tak, aby som neochytala vnútra viečok a pohárov :-)

Jahody po nejakom čase pustia šťavu a tak ich pekne rozmačkáme rukami - ak chceme aj celé kúsky - prípadne polovicu rozmixujeme a polovicu si necháme len jemne pomačkanú. Dáme do hrnca variť - ja som si 4 kilovú dávku jahôd rozdelila do dvoch veľkých hrncov, aby sa rýchlejšie odparovala voda a hustol džem. Najlepšie na platničke a na slabom ohni pomaly varíme, miešame, po hodine - dvoch, miešame ešte častejšie :-) A keď už sa nám zdá, že by to mohlo byť, dáme si na chvíľu malý tanier do mrazničky, a keď je chladný, urobíme na ňom test hustoty tak, že kvapneme za lyžičku džemu na tanierik a prejdeme prstom cez džem. Ak sa nám džem nevracia naspať do jednej kôpky, ale ostáva cestička, je hotový :-)

Nadávkujeme do pripravených pohárov, zaskrutkujeme a dáme na plech dolu viečkom pomaly vychladnúť zabalené v deke. Na druhý deň už len dobrú chuť :-)

 Tak, to bolo osladenie začiatku víkendu, na ráno si isto nechajte ešte zopár jahôd a nasledujúce ráno dodajte svojmu telu zdravie v podobe jahodového smoothie:

POTREBUJEME:
10 jahôd
100 ml kokosovej vody
1 PL chia
1 PL spirulina
šťava z 1/2 citrónu
hrsť medovky

Všetko spolu rozmixujeme a vychutnáme si najlepšie na balkóne pri rannom slniečku - alebo v záhrade, ešte lepšie :-)  A potom šup na výlet.

Šalát z cvikly a rebarbory

Krásne sviatky Vám zo srdca prajem a keďže je jar v plnom rozkvete, pripravila som si aj chutnú zdravú večeru :-) Je čas rebarbory, jedna z najdravších druhov zeleniny. Avšak pozor, ľudia s podráždenou sliznicou žalúdka či obličkovými kameňmi ju vynechajte, nakoľko obsahuje kyselinu šťaveľovú. Avšak pre zdravých jedincov podporuje krvotvorbu, vývoj buniek a optimálnu činnosť mozgu a nervov. No aj tak ju jeme max 2 krát do týždňa a je sa iba dutá stonka, ktorá sa čistí ako špargľa :-) Jej kyslastá chuť v spojení s horkou rukolou a sladkastou repou a agáve sa skvele dopĺňa.  

POTREBUJEME (1 porcia):

1 menšia cvikla

1 rebarbora

2 šalotky

rukola

lučina - alebo syr gréckeho typu

olivový olej

šťavu z agáve /med

konopé semienka /môžu byť aj orechy, či iné semienka

zálievka:

1 ČL dijonskej horčice

1 ČL šťavy z agáve

50 ml olivového oleja

farebné korenie

Cviklu nakrájame na tenké plátky, rebarboru na hrubšie. Šalotku na tenké kolieska. Všetko to podusíme na troche olivového oleja max 5 min (môžme podliať malinko vody) a na záver pridáme šťavu z agáve (podľa chuti, radšej menej a potom pridať ak by bolo treba) a premiešame, necháme schladnúť.  

Na tanier si prichystáme "podstielku" z rukoly a rozdrobenej lučiny - množstvo podľa chuti - a premiešame so zálievkou. Na vrch navrstvíme zmes z cvikly, rebarbory a šalotky a posypeme semienkami.

 Dožičte si teda niečo zdravého a aj chutného, preživajte pokojné sviatky a tešte sa z prítomnosti najbližších. Očistite si telo aj domov, meditujte a prajem Vám každý deň zázrak.

Deň s pôdou :-)

Dnes ďakujem univerzu za to, ako krásne funguje. Tento víkend je v znamení krásnych akcií a sobotňajší sa vydaril nad očakávania. Začnem od začiatku, tento týždeň som sa dozvedela na FB od Dedoles o akcii sadenia stromčekov na Rodinnej farme pod Morušami. Celé dni som premýšľala, ako sa tam dostanem, a či vôbec, priala som si, aby sa niekto vyskytol, kto by išiel z BA a on sa naozaj vyskytol, vďaka univerzum a vďaka aj tebe Robi :-) Neznámy človek, ale s podobnou láskou k prírode, tak sme teda išli. Vôbec som nevedela, do čoho idem, ale vedela som, že chcem pracovať v prírode, keďže balkón už mám vysadený, rozšírila som obzory. Čakali nás krásni ľudia, rodinka, ktorá sa rozhodla naplniť svoj sen, a skúsiť žiť sebestačne v prírode, v súlade s permakultúrou a hoci aj ťažkou prácou, ale prinášajúcou energiu radosti. Tak som konečne videla na vlastné oči slamený domček a spôsob života, ktorý je mi tak blízky. Ešte kopec práce čaká, ale je to veru iná práca, ako tá kancelárska, keď vám rastie pod rukami príroda. Vyrazili sme ráno a hoci sme neboli až do večera, lebo obaja sme chceli absolvovať ešte akciu na záchranu slovenskej pôdy, resp, proti jej rozpredávaniu cudzincom, aj tak tých pár hodín je nenahraditeľných a neporovnateľných. Asi je to taká kombinácia, skvelí ľudia, príroda.. a ako vravím ja, kto má prírodu v srdci, má ho aj veľké. Tak aj bolo, síce sme sa videli prvý krát, tá energia a dobrý pocit sa nedá odoprieť. Veľmi rada sa tam opäť vrátim. Ani škriabance na rukách a hlina za nehtami ma neodradí. Ostatne, Dedoles ma na rováši práve syn týchto skvelých ľudkov z farmičky. Veľmi vám ďakujem za tento zážitok :-)

toto je Janka, so slamou na mulčovanie :-) a jej nápad a túžba toto uskutočniť

Kajík :-) akčná polovička Janky :-)

Jarko, Dedoles :-)  vidíte ten úsmev až na dno duše :-) ?

Takto to vyzeralo so sadením

Najmladši člen rodiny, študuje, čo to sadíme,  skoro ako môj syn :-)

A toto je Robi s Majlom :-)

A my všetci :-)

A čo k tej druhej akcii? Takú kumuláciu ľudí spätých s prírodou som dávno nezažila. Sršala z nich radosť, láska a pokoj. Ostatne, fotky to dokazujú samé :-) Krásne nadväzovala na môj pobyt na farmičke. Osobne ma len teší, koľko ľudí sa uvedomuje, či už vo food sfére, alebo sa vracajú naspäť k prírode. Som za to, aby sa čoraz viac ľudí zamyslelo nad tým, čo a kde kupujú, podporiť domácich farmárov a možno raz aj Slovensko pochopí, čo všetko zapredalo a ešte chce v tom pokračovať. Máme tu toľko dobrého a zdravého, len mať otvorenú myseľ a chcieť pre seba to najlepšie...

Prajem vám krásny zvyšok víkendu, pokoj v srdci, čistú a otvorenú myseľ...  a všeobjímajúcu lásku.... T