Premenlivá


Kto raz krásu ochutnal, toho sa dotkla láska.
Skrytá v pohladení matky, hoc strápená občas býva,
v dlaniach milenca, čo opúšťa rozohriatu posteľ.
Tam, v detskom úsmeve, občas pokropenom slzami.
V stromoch ukrytá premenlivosť neuchopiteľná,
vo vetre, vo vlasoch, v lístí, vo vode,
pre jej pominuteľnosť v okamihu tak jedinečná krása.

Gary Moore, med a chilli,
ochutnávaj po dúškoch slastnú krásu bytia.
Len tu a teraz, ti zašeptá vietor do ucha to, čo duša tuší.
Poď so mnou na okraj priepasti a dýchaj 
a volaj do vetra svoje meno,
nech sa vryje do mohutnej skaly ako večné memento.
Drž ma za ruku a plyň so mnou v tej kráse.
Nech prenechaná je jej stopa v jedinej slze.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára