Jesenný zážitkový víkend :-)

Príroda je môj veľký dobíjač energie, po dlhšom čase som sa vybrala aj na náročnejšiu turistiku, konkrétne na Roháčske plesá. Je to už druhý rok, čo pravidelne na jar otvárame a na jeseň zatvárame sezónu na Roháčoch a určite nie posledný rok. Hoci iné naše slovenské hrebeňovky sú nemenej prekrásne. Počasie nás malo tiež rado v tento predĺžený víkend a tak som si vychutnala jesenné lúče v krásnom prostredí. Síce nohy bolia ešte aj dnes, ale stálo to za to .-) No posúďte sami.. niet sa čo veľmi rozpisovať, ja osobne mám najradšej práve takéto chvíle v prírode kvôli tichu, úžasnej energii a krásnej scenérii, ktoré stoja za námahu nutnú vynaložiť, aby sa Vám príroda takto odmenila:

.... najedli sme aj čučoriedok...

.... a aj brusníc :-)

Zastavili sme aj v Chocholowe, hraničnej poľskej rázovitej dedinke, kde sa nachádza celkom pekný katolícky kostol postavený z pieskovcových kvádrov:

A samozrejme, po ceste sme nevynechali ani Oravskú priehradu:

A ani Tvrdošín a drevený gotický kostol z 15teho storočia, zapísaný do zoznamu UNESCO:

Aby toho nebolo málo, zavŕšili sme sobotňajší deň u našich obľúbených vinárov na Majeri Zemianske sady, kde sa konala akcia Burčiaci gavalier :-) Na celkom rozľahlom statku sme si pochutnali na burčiačiku a doniesli si domov aj Devín a Rulandské šedé z produkcie Slobodného vinárstva. Statok - či majer - dýchal starobylou nostalgiou a konečne sme sa pozreli na vlastné oči, ako si tam nažívajú jeho majitelia: 

Prišli sme akurát včas na ochutnávku vín ročníku 2011... hoci sme toho veľa nenachutnali, keďže sme boli autom a aj dosť unavení po predchádzajúcich výletových zážitkoch, preto sme si doniesli vínko domov :-)

A ešte tri prasiatka .-)

Tekvicove rizoto z quinoa a jacmennych krupov

Sezóna vinobrania a hrozna sa nám pomaly končí a na rad prichádza nemenej obľúbená ingrediencia v podobe tekvice. Nedávno som sa zamýšľala, ako to bolo vlastne, ked sme boli malí. Tekvica sa využívala hlavne na prívarky, a žltá na zaváraniny.... ozdobná na svetlonošov. To je tak všetko, čo si pamätám. Aspoň u mňa mám pocit, že s otvorením hraníc sa otvorilo aj menu receptov čo so využitia tejto chutnej suroviny týka :) Tekvicové variácie sú u nás celkom obľúbené a nemenej známe,  tak som sa snažila priniesť niečo menej tradičné, zdravé a chutné, nakoľko v poslednej dobe holdujem čím ďalej viac zdravej zásaditej kuchyni. Síce som varila od oka, takže čo sa týka niektorých surovín, uvádzam podľa najlepšieho svedomia :-), ale ak ostanú, nie je na škodu uložiť si ich na ďalšie varenie, ako napr. quinou a jačmenné krúpy, ktoré môžete využiť do chutného šalátu.

POTREBUJEME:

100 g quinoa

100 g jačmenných krúpov

1/2 hokkaido tekvice

100 ml zeleninového vývaru

čerstvá bazalka (hrsť)

2 PL masla 

2 PL parmezánu

na tekvicové pyré:

1/2 hokkaido tekvice

4 strúčiky cesnaku

1 červená cibuľa

200 ml vody

vareška masla

olivový olej

čerstvý  tyimán (hrsť)

soľ, čerstvé mleté korenie

Najprv si dáme piecť tekvicu. Polovicu som olúpala a všetku som nakrájala na kocky. Poliala sem tam olivovým olejom, osolila, okorenila, pridala tymián a dala piecť na 160°C pol hodinu.

Medzitým si dáme variť jačmenné krúpy a quionu každé zvlášť v osolenej vode do mäkka (cca 15 min).

Pripravíme si tekvicové pyré: Na rozohriatom masle dáme do sklovita opiecť nakrájanú cibuľu a cesnak, potom pridáme upečnú tekvicu so šupkou a  podlejeme vodou, necháme podusiť cca 7 minút a rozmixujeme na pyré. Dáme bokom.

V tej istej hlbokej panvici ohrejeme quinou s jačmennými krúpami, potom pridáme vývar a necháme zredukovať. Pridáme tekvicové pyré a opäť necháme zredukovať na konzistenciu krémového rizota. Pridáme ručne natrhanú bazalku, zvyšok pečenej tekvice, maslo a parmezán a premiešame cca 5 minút. Hotovo.

Posypeme na tanieri ešte strúhaným parmezánom a pochutíme si na zdravom jedle :-)

Tekvicová párty - Hrad Beckov

Tak ako sme si sľúbili, nevynechali sme našu účasť na Tekvicovej párty na hrade Beckov, na ktorý sme sa ešte v lete dostavili - znovuotvorený a zrekonštruovaný . Opäť sme neľutovali, aj keď je pravda, že sme čakali viac tekvíc a hlavne, čas, ktorý bol vymedzený na túto tekvicovú slávnosť sa neodohrával po zatmení, čiže sme prišli o zážitok krásne rozsvietených tekvíc. Hoci, je možné, že neskorší návštevníci si aj túto príležitosť vychutnali :-) Každopádne, počasie aj krásne zákutia zrekonštruovaného hradu nám pripravili opäť krásny deň.

Veľmi pozitívne hodnotím, že Beckov ožil naozaj do špiku kostí a ďalšie akcie pripravované na hrade, ako aj jeho históriu, či iné zaujímavosti nájdete tu. 

A teraz pár fotiek z dnešnej sobotňajšej tekvicovej párty:

Po príchode sme si ulovili jednu tekvičku a podľa našich schopností a noža, ktorý sa nám ušiel, sme si vyrezali jedného tekvicového strašiaka, každý z nás kúsok:

Nevynechali sme ani opätovnú prehliadku hradu, keďže deti, ani Miškova mama Valika s nami naposledy neboli. Páči sa nám hradná kaviarnička pod šírim nebom, kde na naše milé prekvapenie pribudla čitáreň. V kaviarničke si môžete zakúpiť aj domáce produkty, ako med, víno, čaj a dokonca aj krásne vyrezávaný nábytok - lavice či stoly. Ja som si domov doniesla maté čaj na povzbudenie mysli :-) Taktiež si tu pri popíjaní kávičky, či mlsaní na dobrých domácich štrúdlach môžete zalistovať v historických revue, ktoré sú návštevníkom k dispozícii.

Miško nám vysvetlil opäť čo to z geologického prostredia:

A na ukážku pár - pre nás najkrajších - tekvičiek:

Nezaháľali sme a vyskúšali sme si aj streľbu z luku. Veru, keby to bolo na mne, asi by sme v minulosti pri love ostali hladní, aj keď sa mi podarilo trafiť do statického terča, ale do pohyblivého ani náhodou .-)

Zato Miškovi sa naozaj darilo :-) aj Valika s Lukim si vyskúšali zručnosti s lukom.

Cítili sme sa naozaj príjemne a radi sa sem opäť vrátime na ďalšiu akciu. Je fajn, že sa nájdu prostriedky a fantázia na realizovanie takýchto akcií. Hoci nie sme domáci, radi sa presunieme aj kúsok ďalej za peknými zážitkami. Držíme Vám palce! :-)